Existuje podpora v bývaní pre ľudí s duševným ochorením na Slovensku?

Zariadenie podporovaného bývania Domu sociálnych služieb – MOST, n.o.

Jedným z prvých poskytovateľov služby podporovaného bývania pre ľudí s duševnou poruchou v Bratislavskom samosprávnom kraji je Dom sociálnych služieb – MOST, n.o. Táto organizácia, ktorá sa venuje psychosociálnej rehabilitácii ľudí s duševnou poruchou už od roku 1995, otvorila prvý podporovaný byt v Bratislave 16.01.2011. Cieľom tejto aktivity je doplniť sieť sociálnych služieb pre psychiatrických pacientov o službu, ktorá v Bratislave doteraz chýbala a prostredníctvom tejto služby pripravovať ľudí s duševnou poruchou na samostatné vedenie domácnosti a samostatné zvládanie záťaže, ktoré prinášajú problémy bežného života.

Ide o dva plne vybavené  byty, v ktorých spoločne bývajú 9 prijímatelia. V prvom 3-izbovom byte bývajú spoločne 4 ženy, v druhom 4 izbovom byte bývajú spoločne 5 muži.

Služba je nastavená ako časovo obmedzený tréningový program, ktorý trvá minimálne 6 mesiacov a maximálne 5 rokov. V priebehu tohto času by si mal prijímateľ za podpory pracovníkov osvojiť zručnosti pre vedenie čo možno najsamostatnejšieho života. Pracovníci taktiež pomáhajú prijímateľovi vytvoriť podmienky v jeho rodine a širšom okolí pre to, aby sa nadobudnuté zručnosti udržali aj po jeho odchode z podporovaného bytu.

Každý z prijímateľov spolupracuje so svojim kľúčovým pracovníkom, s ktorým sa pravidelne stretáva raz týždenne. Počas stretnutí spoločne zostavujú a napĺňajú tzv. individuálny rozvojový plán prijímateľa. Tento plán je plánom napĺňania cieľov, ktoré si stanovuje prijímateľ sám s podporou svojho kľúčového pracovníka. Napĺňanie tohto plánu sa vyhodnocuje v pravidelných trojmesačných intervaloch. Po každom takomto vyhodnotení má prijímateľ možnosť rozmyslieť si ďalšie zotrvanie v službe. Ak sa rozhodne odísť, nasleduje ďalší mesiac spolupráce s prijímateľom, ktorá je zameraná na prípravu na nové prostredie a zvládanie problémov bez pravidelnej podpory kľúčového pracovníka.

Spoločné bývanie je náročné na riešenie vzťahových problémov pri spolužití v jednej domácnosti. Problémy vznikajúce medzi prijímateľmi pri spoločnej správe bytu, majú prijímatelia možnosť riešiť za prítomnosti pracovníka na večerných komunitách, ktoré sa konajú dva krát v týždni.

V službe sa intenzívne pracuje aj s príbuznými prijímateľov, či už sú to rodičia, súrodenci bratranci, sesternice alebo blízki priatelia. Títo sa pravidelne, raz v mesiaci stretávajú na skupinovom stretnutí všetkých príbuzných a dvoch psychológov. V prípade potreby je možné dohodnúť si stretnutie s ktorýmkoľvek pracovníkom podporovaného bývania aj individuálne. Cieľom týchto stretnutí je najmä podpora, edukácia a motivácia príbuzných k žiaducim zmenám, potrebným pre čo najväčšie osamostatnenie sa prijímateľov.

Dom sociálnych služieb – MOST, n.o. plánuje v budúcnosti otvoriť ďalšie podporované byty v Bratislave, aby sa stala služba prístupná vyššiemu počtu ľudí, ktorí by nemuseli čakať na príležitosť skúsiť a naučiť sa žiť samostatne.

Povedali o podporovanom bývaní

  „Pobyt v podporovanom bývaní mi priniesol osamostatnenie od rodičov, pocit slobody, samostatnosti. Tiež mi priniesol spolubývajúcich, s ktorými si celkom rozumiem, tak môžeme spolu zdieľať našu chorobu a celkovo život.

Bytový asistent mi pomáha pri všetkých činnostiach, ktoré sú pre mňa prínosné.

Máme aj komunity, kde riešime problémy v našej malej skupinke a je prítomný aj vedúci podporovaného bývania a psychologička, ktorých pomoc je tak isto ako u asistentov vysoko odborná. Myslím, že keď sa naučím žiť v tejto komunite, budem vedieť žiť hocikde.“

Jana, 33 rokov

„Pobyt v podporovanom bývaní mi dal veľa. Naučil ma viacej si veriť vo veciach, ktoré mi predtým nešli, napríklad uvariť si nejaké jedlo ktoré mi chutí, byť samostatný a podobne.

Začiatky boli veľmi ťažké. Zvykať si na nových ľudí spriateliť sa s nimi.
S mojim asistentom sme si rozumeli vo všetkom na čom sme spoločne pracovali.

Naučil ma vnímať veci lepšie, ako stále byť nahnevaný.

No a z bývania som chcel ako som už spomínal byť samostatný a naučiť sa variť. Síce doma u seba málo varievam ale skúšam variť skoro každý deň.“

Juraj, 28 rokov

článok pripravil : Mgr. Adam Kurilla, pracovník Dom sociálnych služieb – MOST, n.o.

Zdroje

MARENDIAK, J.; ŠIKOVÁ, M. Časový a finančný plán na podporu poskytovania sociálnych služieb pre občanov so psychiatrickými diagnózami (s prihliadnutím na špecifické diagnózy a poruchy správania) a pre občanov s viacnásobným postihnutím. 2012

PALEČEK, J., Podpora bydlení: Příručka k programúm podporovaného bydlení pro duševně nemocné. Sdružení pro péči o duševně nemocné Fokus Praha. 2001

WILKEN, J.P.; HOLLANDER, D. Komplexní přístup k psychosociální rehabilitaci. 2005

http://www.employment.gov.sk/CRP/
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa vo svete z ekonomických dôvodov a pod vplyvom hnutí za humanizáciu psychiatrie začali zmenšovať kapacity psychiatrických liečební. Ľudia, ktorí predtým žili v ústavnej starostlivosti sa začali vracať do komunity. Príliš sa však nemyslelo na formy starostlivosti o týchto ľudí a čoskoro sa ukázalo, že majú veľké problémy samostatne napĺňať svoje potreby v základných životných oblastiach. Toto zistenie malo rozhodujúci vplyv na rozvoj psychosociálnej rehabilitácie v rokoch osemdesiatych.

Psychosociálna rehabilitácia je proces. Činnosti tohto procesu pomáhajú dosiahnuť a udržať optimálnu kvalitu života a sebestačnosť ľuďom s duševnou poruchou, takže môžu pôsobiť v rôznych, slobodne zvolených oblastiach, ako je bývanie spôsobom ktorý im prináša osobné i sociálne uspokojenie.
Ako je zrejmé z uvedeného, jednou zo základných životných domén je okrem práce, učenia a voľného času aj bývanie. Keď človek nezvláda bývať sám alebo má s okolím problematické vzťahy ústiace do konfliktov, potom sa otvára priestor práve pre podporu v bývaní. Tá by mala posilniť alebo aspoň udržať kompetencie človeka potrebné pre jeho zotrvanie v podmienkach bežného života bez toho aby bol z neho vylučovaný.

Na Slovensku sú ľudia trpiaci duševnou poruchou, ktorí nezvládajú samostatne bývať umiestňovaní najčastejšie v domovoch sociálnych služieb. V roku 2011 to bolo v Bratislavskom samosprávnom kraji až 86 % ľudí s duševnou poruchou, ktorí využívali nejakú sociálnu službu. V domovoch sociálnych služieb sú títo ľudia často vytrhnutí zo svojho prirodzeného prostredia, strácajú kontakt s komunitou, na ktorú boli zvyknutí a tým, že bežná starostlivosť o nich je zabezpečovaná personálom zariadenia sa postupne učia bezmocnosti a návrat do bežného života je pre nich čím ďalej tým náročnejší.

Alternatívou k domovom sociálnych služieb, je na Slovensku pomerne nová sociálna služba a to zariadenie podporovaného bývania. V roku 2011 využívalo túto sociálnu službu v Bratislavskom samosprávnom kraji len 1 % ľudí s duševnou poruchou, ktorí využívali nejakú sociálnu službu, čo svedčí o tom, že región trpí nízkym počtom takýchto zariadení a tiež o tom, že takýto druh sociálnej služby sa ešte nedostal dostatočne do povedomia potenciálnych užívateľov tejto služby. Väčšina zariadení podporovaného bývania na Slovensku funguje vo forme spoločných bytov, kde personál navštevuje pravidelne malú skupinu osôb žijúcich v jednom byte, ale nie je prítomný neustále. V zariadení podporovaného bývania by sa mal človek naučiť žiť čo  najsamostatnejšie s postupne sa znižujúcou podporou profesionálov a využitím zdrojov, ktoré mu daná komunita ponúka.

Oblasti podpory
Človek vstupujúci do služby podporovaného bývania by mal byť pri rozhodovaní sa o využívaní služby informovaný o tom čo môže očakávať. Poskytovateľ služby by si mal s prijímateľom služby vopred stanoviť možné oblasti podpory. Deje sa to prostredníctvom procesu mapovania potrieb a možností a následného stanovenia cieľov prijímateľom.

Mapovanie potrieb a stanovovanie cieľov

Za pomoci pracovníka prijímateľ mapuje svoje nenaplnené potreby a silné stránky, na ktorých sa bude dať v budúcnosti stavať. Z nenaplnených potrieb prijímateľa vyvstávajú jeho priania, ktoré mu pracovník pomáha sformulovať do dosiahnuteľných cieľov.

Do úvahy prichádzajú tieto oblasti:

Zvládanie domácnosti
Prijímateľ za podpory trénuje udržiavanie čistoty v byte a organizovanie chodu domácnosti, čo znamená priebežné zabezpečovanie činností a dopĺňanie vecí a prostriedkov potrebných na udržiavanie domácnosti.
Hospodárenie s peniazmi
Prijímateľ si za podpory pracovníka trénuje hospodárenie s peniazmi tak, aby boli jeho potreby naplnené v čo najvyššej možnej miere a zároveň aby na to využil finančné prostriedky, ktoré má k dispozícii, tak aby sa nedostával do nežiaducich dlhov.
Sebaobsluha
Prijímateľ si trénuje dodržiavanie pravidelnej hygieny, učí sa variť, prať a žehliť si a rôzne ďalšie činnosti spojené so starostlivosťou o seba.
Komunikácia (s rodinou, okolím, úradmi a pod.)
Prijímateľ si trénuje primeranú a konštruktívnu komunikáciu so spolubývajúcimi, s rodinou a s ostatnými členmi komunity, v ktorej žije.
Sociálne kontakty
Prijímateľ môže s pracovníkom pracovať na rozširovaní svojej sociálnej siete prostredníctvom informovania o rôznych spoločenských podujatiach, na ktorých môže nadväzovať nové vzťahy.
Využitie bežných i špecializovaných služieb  a zdrojov komunity
V prípade potreby môže pracovník pomáhať prijímateľovi vo využívaní rôznych zdrojov a služieb, ktoré komunita ponúka, ako napr. rehabilitačné stredisko, chránené zamestnanie, voľnočasové kluby a pod.
Organizácia času
Prijímateľ sa prostredníctvom plnenia individuálneho rozvojového plánu a povinností spojených s údržbou bytu a sebaobsluhou učí efektívne si organizovať svoj čas, v čom mu pomáha pracovník.
Zvládanie medikácie
Prijímateľ môže s pomocou pracovníka hľadať spôsoby ako nezabúdať na užívanie liekov, prípadne ako komunikovať s ambulantným psychiatrom prijímateľa, aby spoločne nastavili najvyhovujúcejšiu medikáciu.
Príprava na možnú krízu, hodnotenie rizík
Prijímateľ si spoločne s pracovníkom, rodinnými príslušníkmi a ambulantným psychiatrom zostavuje svoj protikrízový plán, ktorý slúži ako návod a plán postupu predchádzania kríz, poprípade ich efektívneho zvládania.
Hodnotenie rehabilitačného procesu
Postupy prijímateľa a pracovníka sa priebežne vyhodnocujú a menia, aby boli čo najefektívnejšie.
Pracovník prácu s prijímateľom neobmedzuje len na teritórium bytu. Rovnako dôležitý ako nácvik zručností súvisiacich s údržbou bytu je aj tréning zručností umožňujúcich prijímateľovi využívať bežné zdroje vonkajšieho prostredia, pretože obe tieto oblasti sú previazané a navzájom sa ovplyvňujú.